|
Pre vzdelávanie ako cestu za poznaním sme my tí, čo plánujú a nastavujú pravidlá. Garant študijného programu plánuje celý itinerár cesty, pravidlá aj sprievodcov na jej jednotlivých úsekoch.
A čo je úlohou VŠ učiteľa a študenta ?
|
|
VŠ učiteľ
|
VŠ študent
|
|
Aká je jeho úloha
|
stanoviť jasné a zrozumiteľné pravidlá - výstupy vzdelávania pre predmet, pravidlá na overenie ich dosiahnutia s cieľom ponúknuť študentovi efektívne portfólio potrebných informácií
|
naštudovať výstupy vzdelávania a vyvíjať systematicky iniciatívu na ich dosiahnutie
|
|
Čo musí vedieť
|
aplikovať nastavené pravidlá v danom semestri na špecifiká študijnej skupiny a dodržiavať ich
|
učivo v celej stanovej šírke - vedomosti, zručnosti, kompetentnosti
|
|
Čo mu pomôže pri riešení problémov
|
teoretická príprava, doterajšia skúsenosť, ale aj ďalší tréning
|
teoretická príprava, samostatnosť a iniciatívnosť, aktívne učenie na seminároch, samoštúdium, konzultácie ale aj ďalší tréning
|
|
A čo má robiť v neštandardnej / krízovej situácii
|
konzultovať s garantom študijného programu, kolegami, odborníkmi v problémovej oblasti
|
obrátiť sa na VŠ učiteľa
|
Všetky výstupy vzdelávania musia mať:
-
aktívne sloveso, ktoré opisuje správanie, ktoré preukazuje, že sa študent niečo naučil;
-
informácie o kontexte demonštrácie;
-
všetky výstupy vzdelávania nesmú zahŕňať iba nižšie úrovne Bloomovej taxonómie (t. j. vedomosti a porozumenie). Požiadavky v rámci vysokoškolského štúdia musia obsahovať aj úroveň syntézy a analýzy, hodnotenie a aplikáciu vedomostí alebo tvorivej práce s nimi.
Čím vyššia úroveň kognitívnych schopností, tým viac by nám mal byť schopný študent preukázať samostatnosť, schopnosť reagovať a riešiť nepredvídateľné situácie ako aj vyššiu mieru rozhodovania. Žiak základnej školy aj študent II. stupňa vysokoškolského štúdia môžu kriticky analyzovať informácie aj v kontexte. Výstupy vzdelávania však budú diametrálne odlišné. Prirodzene aj s ďalšími parametrami.
Základná štruktúra textácie výstupu vzdelávania je nasledovná:
Študent / učiaci sa – identifikuje učiaceho;
Činnosť /aktivita - aktívne sloveso signalizujúce očakávanú úroveň učenia;
Miera - označiť predmet a rozsah (hĺbku a šírku) očakávaného učenia;
Kontext(ak je to možné, relevantné) - by mal objasniť pracovný a / alebo sociálny kontext, v ktorom je kvalifikácia relevantná.
KTO má daný výsledok dosiahnuť + ČO urobí (aktívne sloveso) + v akom KONTEXTE + AKO dobre to urobí (miera)
Všetky výstupy vzdelávania musia zodpovedať kritériám definovaným prostredníctvom akronymu SMART:
Specific – presne stanovené;
Measurable – merateľné;
Attainable – dosiahnuteľné, adekvátne;
Relevant – pre predmet relevantné, zamerané na výsledok;
Timed – časovo ohraničené a časovo dosiahnuteľné.
Používanie fráz ako "mať pochopenie", "preukázať povedomie" a "mať vedomosti" vo výstupoch vzdelávania je často predmetom diskusií. Problémom je, že obsiahnuté slovesá majú v sebe určitý stupeň nejednoznačnosti a študentovi nie je celkom jasné, čo sa od neho očakáva. Preto neodporúčame tieto tvary slovies používať pre definovaní cieľov študijných programov a celého študijného programu. Alebo je možné použiť ich na definovanie výsledkov vzdelávania na úrovni študijného programu, kde nemusia byť výstupy exaktne merateľné.
Príklady nejasných a vhodných slovies pre formuláciu cieľov a výstupov vzdelávania (Zdroj: CEDEFOP, 2017, upravené)
Nejasné, nejednoznačné slovesá: vedieť, pochopiť význam, rozumieť, zoznámiť sa, určiť, byť si vedomý, oceniť, porozumieť, naučiť sa, uvažovať
Vhodné, presné slovesá: rozlíšiť medzi, identifikovať, rozlišovať, vyriešiť, zostaviť, konštruovať, upraviť, napísať zoznam, porovnať, vytvoriť zoznam
|
